Cestovanie Byron Bay to Fraser island 2/2

Cestovanie Byron Bay to Fraser island 1/2

Po niekoľkých hodinách sa chlapcom podarilo vytiahnuť zapadnuté auto z mláky a nám svitla nádej že sa odtiaľ dostaneme preč ešte pred zotmením. Asi 20 minút na to došiel austrálsky ranger, ktorý nám víťazoslavne doniesol malú fľaštičku vody a zhodnotil že je dobre, že sa nám podarilo auto vytiahnuť, lebo asi by nám s našou situáciou veľmi nepomohol ani vo svojom terénnom aute. A že ďalej sú ešte väčšie mláky, tak sa máme radšej vrátiť. Ešte sa s úsmevom opýtal či sme si nevšimli výstražné tabule kvôli nedávnym povodniam a založil náš prípad do priečinka: „Ďalší európania stresujúci v austrálskej buši.“ Tak som sa ho nenápadne opýtala či by nebolo lepšie aby nám trochu benzínu nechal, aby sme sa odtiaľ úspešne dostali. „Oh no sorry guys, but you should be ok.“ Keby nám došiel benzín tak sa máme ozvať. Tak mu vravím: „Jasné díky kámo, to nám pomôže, v tme nás určite ľahšie nájdete, proste si zavoláme, že sme pri nejakom strome v tme a bude to cool.“

Takže dve zlaté pravidlá ktorými sa riadia austrálčania:

– načo predchádzať problémom, veď ich vyriešime keď sa niečo naozaj stane

– všetko je „no worries“ a „cool“ alebo „oukej“ aj keď to nie je práve oukej

Sú situácie, kedy tento prístup človek ocení a potom sú situácie kedy vás tento prístup privádza do šialenstva. Toto bol ten druhý prípad. Vystresovaní, unavení, hladní a smädní so zvyškom benzínu sme sa vybrali cestou späť a modlili sa, aby najbližšia pumpa nebola ďaleko. V aute sme sa ani nerozprávali, len sme sa sústredili na to, aby sme znova niekde nezapadli. Do toho sme na ceste pred nami zbadali hada a môj spolusediaci zvrieskol tak, že som takmer ohluchla. Prisahám, že som sa nikdy v živote tak netešila. keď som zbadala asfaltku a prvé domy a vedela som, že sme znova v civilizácii. Na najbližšej benzinke sme zastali, natankovali, kúpili si pivo a vodku a cestou naspäť do Gold Coastu sme sa všetci okrem vodiča stihli opiť.

Náš hotel

Náš hotel

Keď sme došli na náš hotel v Gold Coaste, bol už večer. Mali sme rezervovaný veľký apartmán s dvoma kúpeľňami, v obývačke boli rozťahovacie kreslá, také tie ako mal Joey v seriáli Priatelia a ja som mal vlastný šatník, v ktorom som sa mohla prechádzať! A najlepší bol výhľad na celé mesto a more z nášho balkóna na takmer najvyššom poschodí. Väčšinou fotky na internete vyzerajú lepšie ako skutočnosť. Toto vyzeralo v skutočnosti stokrát lepšie ako na internete. Sadli sme si na balkón a tešili sa z toho, že sme v bezpečí na tak nádhernom mieste a išli si zaplávať do bazéna s vírivkou. Pred pár hodinami sme boli absolútne zúfalí a bezmocní niekde „in the middle of nowhere“ a teraz si užívame luxus ako nikdy predtým. Možno nás to malo niečo naučiť tento stret dvoch svetov. Minimálne to, že človek ocení hodnotu čohokoľvek, až keď o to príde. A tiež, že na cestu po austrálskej buši sa treba pripraviť, lebo benzinky a kaviarne na vás nečakajú na každom rohu a príroda vám vie ukázať svoju moc jasne a stručne.

IMG_0799

Výhľad z nášho apartmánu

V Gold Coaste sme prežili ďalšie dva dni plné jedla, alkoholu, adrenalínu vo vodnom parku, v zábavnom parku, na pláži. Gold Coast má svoju dovolenkovú atmosféru, nikto sa nikam neponáhľa, celý rok je tu teplo a celé to má taký nádych amerického Miami. Posledný večer sme sa opili tak, že si pamätám len útržky toho, ako sme chodili z podniku do podniku, tancovali, spievali, potom som stratila kabelku, pátranie po kabelke, kabelka sa našla a potom ako šťastná objednávam ďalšie kolo v bare na oslavu nájdenej kabelky. Nakoniec sme skončili v Gay bare, kde všetci muži balili mojich spolubývajúcich namiesto mňa.

Na pláži

Na pláži

 

Druhý deň s riadnou opicou sme sa ešte rozhodli zájsť do národneho parku Tamborine. Neviem či to bolo dovolenkovým nastavením, ale na čo sme si pomysleli, to nám prišlo do cesty. Niekto spomenul, žeby si dal pivo a na to môj spolubývajúci našiel prepravku piva len tak ležať na mieste, kde tankoval. Ja som si zase zmyslela, žeby som si dala nejaké slovenské jedlo a my sme uprostred ničoho našli poľský poľský salaš s najkrajším výhľadom na svete. Keby sme to chceli naplánovať, tak by nevyšlo lepšie. Lebo najlepšie zážitky a momenty  sú práve  tie nečakané a neplánované.

Výhľad pri poľskom jedle

Výhľad pri poľskom jedle

 

Po návšteve Tamborine parku plného austrálskej prírodnej krásy sme vrátili auto. Vyzeralo o dosť horšie ako pred našou strastiplnou cestou na Fraser island, na ktorý sme nikdy nedošli. Ale našťastie sme si priplatili poistenie navyše, ktoré pokrývalo všetky škody a tak sa nikto nepýtal na prípadné škrabance. Večer sme už sedeli v lietadle smer Sydney – náš dočasný domov. Plný dojmov a zážitkov z našej adrenalínovej dovolenky, celkom odlišnej od všetkých doterajších.

Tamborine national park

Tamborine national park

Evike

Mojou dlhoročnou vášňou je spoznávanie každodenného života v iných krajinách. Milujem celý ten proces nových začiatkov, kultúrnych rozdielov a prekvapení. Rada sa pritom delím o svoje skúsenosti, aby som vám uľahčila začiatky v novej krajine... Môj príbeh si môžte prečítať tu

Komentáre