Ako nájsť prácu v Austrálii

Takže po prvej skúsenosti v pekárni som si povedala, že to musím brať vážne, aj tú prácu, aj prípravu. Darmo, že som predtým robila serióznu a zodpovednú prácu v kancelárii na Slovensku, teraz sa musím prestaviť na dôležitosť týchto „hamburgerových prác“.  Keď sa vraví, že začiatky v zahraničí znamenajú pár krokov späť, tak práca je jeden z nich. Aj keď si doma vyštudoval jadrovú fyziku, alebo na tebe stáli rozhodnutia v práci za stotisíc eur, tam začínaš na inom leveli. A od toho, či dobre nakrájaš šunku, alebo koľko sushi roliek stihneš urobiť za minútu závisí tvoj príjem.

Tak som začala rozhadzovať siete, všetkých známych som sa pýtala, či o niečom nevedia. Obehla som celé Bondi, lebo by bolo predsa len fajn, keby som mala prácu tam, kde bývam. Ale tento skvelý nápad som nemala len ja, ale aj ďalších XY študentov, surferov a hipsterov. Navštívila som cateringové agentúry, všade osobne a presviedčala ich o tom, ako sa im nevídane rozbehne biznis, keď zamestnajú práve mňa.

Moje úsilie sa vyplatilo. Roboty som našla hneď dve. Prvá bola v supermarkete ako pokladníčka. Normálne že na austrálske začiatky celkom „posh job“. Žiadne ruky v dreze, alebo upratovanie, ale čistá práca. Poučená predošlou skúsenosťou som si naštudovala všetky papiere, čo som dostala a zaučila som sa celkom rýchlo. Najhoršia bola zelenina a ovocie. Dovtedy som netušila, že existuje toľko rôznych druhov zeleniny a ako sa všetky volajú v angličtine a oľutovala som, že stále nakupujem iba paradajky a uhorky. Keď som videla zákazníčku s plným košíkom ovocia a zeleniny tak si hovorím: „Nie teta, prečo práve ku mne?“. A potom tie rozhodnutia, že ako to zabaliť? Zabalím celer do jednej tašky s holiacim strojčekom, alebo s cestovinami? Proste problémy svetového mieru šuvix oproti mojim.

Práca v supermarkete

Práca v supermarkete

 

Druhá práca bola v cateringovej agentúre. To sú agentúry, ktoré sprostredkujú zákazníkom eventy na rôznych miestach – svadby, mítingy, pracovné večierky. V Sydney veľmi populárna vec. Tam som robila čašníčku. Musela som sa naučiť nosiť tri taniere, rozoznávať vína. Na triali nás skúšali, či vieme nosiť tri taniere a dostali sme aj test zo všeobecných cateringových výrazov. Na to ma pripravil kamarát, ktorý tam robil. Tu sa mi zase potvrdilo, že príprava je 80% úspechu. Ak v práci podávate alkohol, musíte si urobiť tzv. RSA tréning, ktorý Vás oberie o jeden deň života a 120 dolárov. Viac informácií nájdete v tomto článku.

Musím povedať, že vďaka tejto práci som spoznala Sydney a dostala sa aj na lukratívne miesta, ako napríklad na Silvestra do Opera House, alebo do Sydney tower. Zažila som Austrálske svadby, vianočné večierky, na ktorých vystupovali striptérky a tiež rôzne posh párty, kde jedna fľaša šampanského stála 400 dolárov. Pracovné večierky pre aussíkov (rozumej Austrálčanov), na ostrove Cockatoo island, kde sme sa museli dopraviť trajektom. A tiež populárny Melbourne Cup day, kedy sa konajú konské dostihy. Obdobie to bolo rozhodne zaujímavé.

IMAG0540

Cockatoo ostrov

Výhľad zo Sydney tower

Výhľad zo Sydney tower

 

 

 

 

Tak som ráno chodila do školy, po škole do roboty a cez víkendy do ďalšej roboty. Normálny život študenta v Austrálii.  Všetko by bolo fajn, len keby som nemala v oboch prácach majiteľov kreténov.  Lebo robiť s majiteľom je o dosť náročnejšie ako s obyčajným šéfom. Nerobila som s nimi každý deň, ale občas sa podarilo. Tak ako na slávny Melbourne cup, kde sme boli neskutočne „busy“ a všetci boli nervózni. To som si vybrala správny čas, aby som sa opýtala môjho šéfa nejakú inteligentnú otázku ohľadom kávy, ako sa to darí iba mne. Ten sa na mňa tak vyzjapal, že som mala chuť mu tú kávu šplechnúť rovno do ksichtu. Taký výstup som nezažila, ani keď som v mojej bývalej práci dala nechtiac dole tritisíc tlačiarní. Tak nejak som mnou ľudia stále jednali na úrovni.

V tej chvíli som zvažovala, že sa otočím a jednoducho sa na to vydrbem. Ale potom som si predstavila, že kým nájdem ďalšiu prácu, že každý týždeň nájom, zaplatiť školu a všetky tieto veci. Tak som dala dvakrát nádych výdych a išla ďalej a ukľudňovala sa, že aj ten kretén je len človek a má stresujúci deň, niekto si to musí odniesť. Tak prečo nie ja? To je jeden z ďalších krokov späť v zahraničí, že občas musí človek predýchať aj veci, ktoré sú mu proti srsti. Lebo tam nie je brat, mama, sesternica, kamoši, čo mi pomôžu, keď budem mať problémy.  Tu som bola iba ja zodpovedná sama za seba.

 

Tipy ako hľadať prácu:

–        pri študentských prácach na začiatok určite OSOBNE, je to najrýchlejšie, najefektívnejšie, najskôr si nájdeš prácu. Austrálčania sú ľudia, čo majú radi osobný kontakt, humor, úsmev, na tom stavaj.

–        vytlač si 50 životopisov, obehaj všetky kaviarne, bary, fastfoody v okolí kde bývaš

–        prekonaj svoj strach z toho, že nevieš tak dobre anglicky, alebo že si nikdy takto prácu nehľadal. Všetko je raz poprvýkrát, keď obehneš 20 reštaurácií, už ti to nepríde divné. A hlavne nikto ťa tam nepozná, tak relax 🙂

–        pekne sa obleč (čierne nohavice, celé topánky bez opätku, biela blúzka, tričko). Môže sa stať že si ťa tam nechajú hneď na skúšku. Usmievaj sa a vždy sa pýtaj na manažéra, príp. niekoho kompetentného. (Môže sa stať, že čašník tvoje CV vyhodí do koša). Buď milý, úctivý, ukáž že chceš robiť a práce sa nebojíš, že máš prax. Musíš sa vedieť predať a byť sebavedomý. Keď ťa odmietnu v 50tich podnikoch, v ďalšom ti dajú šancu, len buď trpezlivý

–        v Austrálii je to veľakrát o osobných sympatiách a o tom že si správny čas na správnom mieste. Veľakrát rozhoduje tvoj prístup k práci, žiadny zamestnávateľ v službách nechce zamračeného čašníka, ktorý sa poneviera a pozerá na hodinky. VŽDY sa pozeraj na svoju prácu očami zamestnávateľa a zákazníka. Ak budeš odvádzať dobrú prácu, budeš aj rýchlo v práci postupovať. Tvoja práca je tvojou vizitkou.

 

–        ak nechceš chodiť osobne, pozri sa na stránku www.gumtree.com.au,  (je tam všetko od bývania, ponuky práce, predaja vecí apod. Alebo si kúp noviny a volaj (napr. Sydney morning herald, Daily telegraph)

–        je tam veľa ponúk práce, keď už tak VOLAJ na číslo, ktoré je tam uvedené. Ak budeš posielať životopisy cez net zaberie to viac času, málo ľudí sa ti ozve, pretože väčšinou kým ty pošleš životopis, predbehnú ťa ľudia, ktorí tam prídu osobne, či zavolajú a ku tvojmu CV sa zamestnávateľ ani nedostane. Ak ťa nesúri čas, tak môžeš posielať CV aj cez net, ak už prácu máš. Ale ak si bez práce naozaj to býva strata času.

–        V austrálii sa peniaze z domu míňajú rýchlo a náklady sú vysoké, tak na začiatku veľmi nevymýšľaj a zober čokoľvek. Nebudeš to robiť večne, keď nájdeš niečo lepšie odídeš

 

–        VYTVOR SI INZERÁT na stránke www.gumtree.com.au , ak chceš napr. chodiť ku niekomu upratovať, starať sa o deti, venčiť psa apod. Mamičky su väčšinou zaneprázdnené a nebudú si dávať inzerát a vyberať, ale zavolajú niekomu, kto tam inzerát má. Buď kreatívny, napíš s čím im vieš pomôcť, akú máš sadzbu na hodinu, do ktorých oblastí si ochotný dochádzať. Vži sa do kože ľudí, ktorí si budú inzeráty prezerať, daj im všetky informácie, ktoré potrebujú vedieť  a skús sa odlíšiť od ostatných inzerátov. Môžeš si takto nájsť ďalší príjem – cash. Väčšinou sú mamičky flexibilné a dá sa s nimi dohodnúť na čase, ktorý vyhovuje aj tebe. Pozor na uchylákov, ktoý sa môžu ozvať hlavne dievčatám. Ako stále vravím, používaj zdravý sedliacky rozum!

–        Ušetrí ti to hodiny hľadania na nete, do pár dní sa ti môže ozvať niekoľko ľudí, hlavne v lukratívnejších oblastiach, kde majú ľudia viac peňazí

–        V Austrálii sú ľudia ochotní zaplatiť za to, že im budeš variť, venčiť psa, pratať dom, kosiť trávnik, čokoľvek čo nestíhajú. Stavaj na tom, čo ti ide a čo ťa bude aspoň trochu baviť

 

–        PÝTAJ SA kamarátov, spolužiakov, spolubývajúcich, v škole sleduj nástenku s ponukami práce. Keď sa neopýtaš, nič sa nedozvieš

 

 

Evike

Mojou dlhoročnou vášňou je spoznávanie každodenného života v iných krajinách. Milujem celý ten proces nových začiatkov, kultúrnych rozdielov a prekvapení. Rada sa pritom delím o svoje skúsenosti, aby som vám uľahčila začiatky v novej krajine... Môj príbeh si môžte prečítať tu

Komentáre