Kto som?

 Mojou dlhoročnou vášňou je  spoznávanie každodenného života v iných krajinách. Milujem celý ten proces nových začiatkov, kultúrnych rozdielov a prekvapení. ...

 

 

 

 

Rada sa pritom delím o moje skúsenosti, aby som  vám potom mohla uľahčiť  začiatky v novej krajine ....

Môj príbeh - z korporátky do Austrálie

 

Dostala som sa na miesta o ktorých sa mi kedysi ani nesnívalo. Na ľadovec na Novom Zélande, kde sa dá letieť iba helikoptérou s malou skupinkou ľudí. Na Bali ku miestnemu guru, u ktorého som sa učila meditovať a ktorý ma učil čo je šťastie a prečo sme ho v západnom svete stratili. V Thajsku na známu Maya Beach a v Austrálii boli miesta a momenty, ktoré mi veľakrát vyrazili dych.....

Ako ten, keď som po pár rokoch v Austrálii sedela pri stole s Novozélanďankou a Angličankou a cítila sa neskutočne vďačná, že s nimi môžem viesť konverzáciu v angličtine bez problémov. Keď som pozerala na silvestrovský ohňostroj z balkóna Opera House, alebo pozorovala veľryby z loďky na oceáne.  Niektoré zážitky a pocity stoja za všetky peniaze sveta. A to všetko začalo jediným rozhodnutím....zo dňa na deň zmeniť svoj život a odcestovať na druhý koniec sveta.

 

 

Do cestovania som sa zamilovala kedysi dávno ešte počas Vysokej školy. Začala to jedným letom v Prahe, ďalším v Londýne. Po Európe prišla na rad Amerika a Írsko. A potom pod vplyvom spoločenských noriem, že raz sa treba usadiť, som sa rozhodla vrátiť domov a skúsiť si seriózny život v serióznej práci.

Asi to poznáte, tak ako väčšina z vás som sa dostala do korporátneho sveta. Do uniformného sveta, novodobých králikární, kde som sa po niekoľkých rokoch začala cítiť ako nepotrebná skrutka v hodinách. Kde môj kúsok práce zrejme niekde prinášal výsledok, ale mne neprinášal veľké potešenie. Mala som pocit, že mi život začína pretekať pomedzi prsty v každodennom stereotype a ja ho nežijem, iba prežívam...ale keďže tak prežívali všetci okolo mňa, mala som pocit, že je to normálne.

Až som jedného dňa ochorela a v tom momente všetky nepodstatné veci prestali dávať zmysel. Keď som držala v rukách výsledky od doktora a rozmýšľala, či je ten nádor zhubný alebo nie, tak sa mi pred očami  v tej sekunde premietli všetky moje nesplnené sny....ktoré už nestihnem. Že som ešte chcela vycestovať sama do sveta, chcela som sa dať potetovať, že som sa chcela naučiť surfovať a robiť niečo kreatívne, bezhlavo sa zamilovať.....a že už možno nemám čas to urobiť.

A tak ako povedal Steve Jobs uvedomiť si, že môžte zomrieť je tým najväčším prebudením, že nemáte čo stratiť. A zrazu som precitla, tak rýchlo ako nikdy predtým.

Do troch mesiacov som sedela v lietadle. S jedným kufrom, veľkým snom a žiadnym plánom. Len som akosi intuitívne cítila, že to je momentálne to, čo musím urobiť. Bez dôvodu, podpory okolia a napriek všetkým ALE. Lebo som veľmi silno cítila, že je čas prestať počúvať iných ľudí a začať počúvať samu seba. A práve toto rozhodnutie mi nasmerovalo život úplne iným smerom....

A možno ste aj vy v rovnakej situácii ako som bola ja a prežívate svoje strachy, obavy, či ísť do takejto zmeny, čo vám to prinesie, vezme a či to nebudete ľutovať. Prešla som si tým - celú cestu od rozhodovania, strachov až po prekonanie samej seba vo všetkých zónach nekomfortu. Urobila som veľa chýb a naučila som sa veľa vecí, vďaka ktorým vám teraz môžem uľahčiť vašu cestu, ušetriť čas, peniaze a energiu, lebo už viem všetko to, čo som vtedy nevedela 🙂

Lebo informácie v pravý čas,  tak ako zážitky sú občas na nezaplatenie...