Stretnutie s backpackerom

Poznáte to extrémistické cestovanie, keď niektorí tvrdia, že za päť korún precestujú svet a vy im závidíte tie zážitky? Tak to sú backpackeri – ľudia, ktorí cestujú s batohom po svete. Väčšinou s malým rozpočtom, malými nárokmi a veľkým cestovateľským snom. Austrália je plná backpackerov, keďže táto krajina je zaujímavá aj tým, že ponúka množstvo naozaj nádherných a jedinečných miest. Ako som už veľakrát spomínala, cestovatelia sú ľudia veľmi zaujímaví a backpackeri sú jedny z najzaujímavejších ľudí, čo som stretla. Ale pozrime sa na to, ako také cestovanie vyzerá naozaj.

Backpackers

 

Raz som prišla domov z práce a ako tak stojím v kuchyni, odrazu sa u nás v obývačke zjavili dvaja chalani – jeden s dredami, úplný freestyle, druhý bez dredov ale s úsmevom okolo hlavy ma pozdravil, že ako sa mám. V prvý moment som vôbec nevedela o koho ide, najprv mi napadlo, že som v zlom byte. Potom že sú to zlodeji, ale na zlodejov boli príliš priateľskí. Hlavou mi za päť sekúnd prešli asi všetky možno scenáre tejto situácie. Je zaujímavé sledovať ako predstavivosť človeka pracuje na plné obrátky, keď zažíva niečo neobvyklé. Do toho vošiel môj spolubývajúci a predstavil ich ako bývalých spolubývajúcich. Teraz na ceste späť z Nového Zélandu si povedali, že sa stavia v Sydney a možno budú môcť prespať tam kde kedysi bývali,

(Backpackerské pravidlo č.1 – ak je šanca, že môžeš niekde prespať zadara tak to určite využi )

Chlapci boli milí, ostali u nás celý víkend a za to, že sme ich prichýlili nám uvarili na večeru špagety, ktoré boli tak tvrdé, že sa nedali jesť, ale nejako sme ich do seba zo slušnosti natlačili. Po večeri sme sa rozprávali a mňa samozrejme neskutočne zaujímalo, ako prebieha takéto cestovanie. Keďže rada cestujem, ale aj s trochou komfortu. A tak sa Chris s dredami rozrozprával o zážitkoch z ciest.

Najprv rozprával o Novom Zélande, kde sú naozaj (potvrdzujem z vlastnej skúsenosti) tak priateľskí ľudia až je to neuveriteľné. „Ako som tak stopoval na Zélande, stopol som si rovno novozélanďana, ktorý ma pozval na dva týždne k sebe domov. Dal mi celú izbu a každé ráno ma vozil na nejaké zaujímavé miesto, kde som mohol robiť túry a večer ma tam vyzdvihol. Chris mi rozprával, že to bol jeden z najlepších zážitkov a hovorí: „Keď prespávaš väčšinu času v stane, v hosteli s  ďalšími desiatimi ľuďmi na izbe, na gauči u známych a odrazu ti niekto ponúkne celú izbu a ty máš vlastnú posteľ – vieš aký je to pocit? Bol som tak šťastný a vďačný ako nikdy za tento luxus, že môžem spať vo vlastnej posteli. Ľudia si neuvedomujú hodnotu vecí, ktoré sa im stali bežné.“

Cestovanie štýlom backpackers

Cestovanie štýlom backpackers

 

„Keď som začínal cestovať mal som 15 kg batožiny. Ale potom som si uvedomil, že nepotrebujem tak veľa vecí a teraz cestujem s 8 kilami. Predal som aj notebook, lebo mi bol zbytočný a kúpil som si zaň niekoľko leteniek. Vieš koľko krajín môžeš navštíviť za tisíc dolárový notebook? Časom začneš všetko preratávať na letenky…“ Aj keby som zredukovala všetky svoje potreby na absolútne minimum, naozaj neviem či by som bola schopná prežiť iba s jedným malým osemkilovým batohom.

A tak som ťahala z Chrisa ďalšie informácie a zážitky, lebo napriek tomu, že cestovanie je super,  má aj svoje negatívne stránky. „Jasné, že má. Napríklad každý si myslí, že Fiji je raj na zemi a ľudia sú tam veľmi priateľskí. Oni sú – k turistom. Ale ja som žil s nimi v ich chatrčiach. Keď si jedným z nich, bojuješ o prežitie a to je občas tvrdé. Kúpal som sa v mori, tam kde miestni a večer som dostal teploty a vyrážky po celom tele. Niekto z miestnych ma cez deň okradol a ja som ostal na ostrove úplne bez peňazí.  Musel som volať bratovi, aby mi poslal peniaze na doktora a lieky. Vo vode bola nejaká baktéria, na ktorú sú miestni zvyknutí, no ja som nebol. Ale bola to dobrá skúsenosť.“

Fiji očami turistu

Fiji očami turistu

Aj takto žijú miestni na Fiji

Aj takto žijú miestni na Fiji

 

Snažím sa na každom mieste neostať dlhšie ako šesť mesiacov. To sa človek začína usádzať, vytvorí si zvyky a upadne do rutiny…. prestáva byť flexibilný a vnímavý…a to nechcem.“ A ja som si uvedomila, že za ten jeden rok v Sydney som sa aj ja už začala pomaly usádzať, robiť si svoju rutinu. Už som sa nepotrebovala sústrediť, keď som išla v autobuse, už som vedela kde vystúpiť. Začínala som pomaly prepínať na autopilota a vytvárať si svoje zvyky. Mala som už konečne priateľov, prácu a dobré ubytovanie a začínala som žiť mierny stereotyp. Ako som ho počúvala mala som chuť si zbaliť veci a vydať sa na cestu s ním hneď zajtra do absolútneho neznáma a zažiť všetky hory a pády života, keď človek nevie kde bude spať ďalší deň…..

Evike

Mojou dlhoročnou vášňou je spoznávanie každodenného života v iných krajinách. Milujem celý ten proces nových začiatkov, kultúrnych rozdielov a prekvapení. Rada sa pritom delím o svoje skúsenosti, aby som vám uľahčila začiatky v novej krajine... Môj príbeh si môžte prečítať tu

Komentáre