Štúdium na TAFE a spôsob výučby v Austrálii

Dovolenkové obdobie sa mi skončilo, užívala som si ešte leto, pláž a voľno, lebo ma čakalo štúdium na škole Tafe a ja som tak nejak cítila, že toho času bude zrejme pomenej. To som ešte nevedela, že voľný čas nebudem mať takmer žiadny, že každý týždeň bude plný domácich úloh  ako na strednej škole, že najbližšie dva roky nebudem nič stíhať, potykám si s pocitom úzkosti a nedostatok spánku bude tiež moja každodenná realita. S kľudným svedomím môžem teraz prehlásiť, že Tafe bol pre mňa ťažší ako naša Vysoká škola a že nikde som sa nenaučila toľko  ako tam.

Tafe je niečo ako nadstavbové štúdium, väčšinou zamerané na remeslá, ale aj rôzne iné zamerania. Štúdium na Tafe vám samo o sebe k trvalému pobytu či pracovným vízam nepomôže, iba ak je vaše povolanie na tzv. SOL liste, vtedy vám môže pomôcť získať potrebné body za štúdium v austrálii. A je austrálskymi zamestnávateľmi akceptované. Univerzita je cestou ako ostať v austrálii, pretože tam človek priamo získa po štúdiu dvojročné pracovné víza. Ale ceny univerzít boli horibilné a tak bol Tafe  taký kompromis, keďže som už nechcela strácať ďalej čas na College. Tak som začala svoju dvojročnú etapu života štúdia módneho dizajnu v Austrálii. A možno to pomôže niektorým z vás rozhodnúť sa či sa vydať touto cestou.

ULT_CampusMuse_2

Prvou zmenou bolo, že som mala spolužiakov 80% austrálčanov, čo bola celkom príjemná zmena oproti College. Učitelia v austrálii žiakov od základnej školy zvyknú veľa chváliť, vyzdvihnúť čo je dobré a neupriamovať pozornosť na chyby aj keď tam sú. Výsledkom tohto prístupu je, že z nich vyrastú sebavedomí ľudia, ktorí sa neboja prezentovať a veria v seba. Preto sa nemajú problém cez hodinu pýtať tisíc nepodstatných vecí, prezentovať niečo, s čím by som asi radšej ani nevyšla na svetlo sveta. Niektorí vedeli predať aj cisárové nove šaty a zožať za to úspech, čo bolo pre mňa občas nepochopiteľné.

Ich nevýhodou bolo, že niektorí naozaj ťažko niesli prehru, s učiteľmi bojovali, dožadovali sa svojich práv niekedy až drzo a neúspech ich dostával do stresu a paniky. Jane, ktorá s nami chodila len chvíľu ťažko prežívala, že musí za polrok štúdia platiť 800 AUD /čo sa tam dá zarobiť za týždeň, dva/. Dostávala z toho úzkosť, lebo na ňu tlačili, že musí zaplatiť do určitého termínu, ktorý kvôli jej úzkosti stále posúvali. Môj spolužiak ju utešoval, keď vyplakávala na chodbe a nakoniec to štúdium nechala, lebo to finančne a psychicky nezvládala.

Ja ako medzinárodný študent som platila za školu takmer 6000 AUD. Nikto sa ma nepýtal, či nepociťujem úzkosť, či to zvládam, vždy som musela platiť na deň presne. Prišlo mi to nespravodlivé ako veľakrát naše možnosti určuje, v ktorej krajine sa narodíme. Ale bolo to moje rozhodnutie a môj cieľ a všetky problémy a prehry som zvládala oveľa lepšie, čo mi pomohlo prežiť všetky ťažké chvíle a dostať sa tak ďalej ako niektorí z nich. Vychovaná v štýle čo urobíš dobre, to je samozrejmosť, čo je zlé, na to treba hneď upozorniť, som pociťovala nevýhodu v tom, že sa my slováci veľakrát zvykneme v živote i zahraničí podceňovať a nevieme sa predať.

S austrálskou výchovou súviselo aj to, že moji spolužiaci nemali problém otvorene hovoriť o svojej sexuálnej orientácii, rodinných problémoch, sexuálnych, vzťahových, žiadne téma nebolo tabu a tak som často vedela viac než som chcela vedieť. Veľakrát sa ich dotklo čo im povedal učiteľ, ten sa im musel ospravedlniť a ja som sa  miestami cítila ako v škôlke pre deti.

Veľkou výhodou austrálskych škôl je, že sú praktické. Že sa nemusíte drviť kopec nezmyselných poučiek, ale robíte veľa projektov. Na konkrétnom projekte sa človek všetko naučí, vychytá si svoje chyby a do praxe prichádza oveľa lepšie pripravený. To bola asi najväčšia výhoda oproti nášmu školstvu. Takisto sú školy veľmi dobre vybavené, snažia sa ísť s dobou, nadväzovať na zmeny  v konkrétnom odbore a priamo pomáhať žiakom s praxou a prácou v konkrétnych firmách, s ktorými spolupracujú. Všetci sú tam milí, od učiteľov po študentských poradcov a naozaj sa vám snažia pomôcť, ak máte problém.

Najväčším problémom pre mňa boli prezentácie a opisovanie vecí v angličtine, keďže to bol stále cudzí jazyk. To bola mierna nočná mora, ale  čím viac prezentácií som mala za sebou, tým viac som sa zlepšovala vo vyjadrovaní, v sebavedomí a v angličtine. Musela som prekonávať svoje strachy, začať si veriť viac, lebo moja angličtina a vedomosti sa neustále zlepšovali a tým aj moje výsledky. . Sú však veci, ktoré vás dobehnú aj na druhom konci sveta, pred ktorými proste neujdete. V mojej bývalej práci na slovensku som napríklad nemala rada gúgliť riešenia problémov a tak som sa tešila, že to už nemusím robiť. A hádajte čo som musela robiť na Tafe? Presne to, tráviť hodiny gúglením keď som sa nevedela pohnúť s projektom. Tak je lepšie sa s tým popasovať, nech vás to nemusí naháňať po celom svete.

Škola by sa sama o sebe dala zvládnuť. Ja som však popritom potrebovala zarábať na ďalší semester, čo bol pre mňa asi najväčší problém celého štúdia. Keďže času som mala menej ako na College, ale potrebovala som robiť rovnako ako predtým. A tak som po večeroch robila, chodila spať neskoro, ráno vstávala rozbitá do školy a snažila sa sústrediť. Závidela som australanom, ktorí to štúdium mali 7x lacnejšie ako ja, spolužiačkam, ktorým štúdium platili ich frajeri. Veľakrát som s tým chcela praštiť, keď som už nemala energiu ráno vstať, keď som chcela ísť na pláž, ale miesto toho som trčala doma a robila projekty do školy. Keď som nemohla ísť na dovolenku s kamarátmi, lebo som si musela odložiť peniaze na školu. Keď som prvýkrát v živote prežívala pocity úzkosti či to všetko finančne zvládnem. Cítila som sa sama s veľkým nákladom na chrbte a nebola som si istá či ho unesiem do cieľa. Ale naučilo ma to niekoľko vecí :

– bez disciplíny a vytrvalosti nič nedosiahneš

– keď niečo chceš dosiahnuť, musíš pre to niečo obetovať

– keď máš cieľ, ktorý je pre teba skutočne dôležitý, nie je nič čo by ťa mohlo zastaviť

– aj keď nebudeš mať nikoho, kto by v teba veril,  nikdy nemôžeš stratiť vieru v samého seba

Evike

Mojou dlhoročnou vášňou je spoznávanie každodenného života v iných krajinách. Milujem celý ten proces nových začiatkov, kultúrnych rozdielov a prekvapení. Rada sa pritom delím o svoje skúsenosti, aby som vám uľahčila začiatky v novej krajine... Môj príbeh si môžte prečítať tu

Komentáre